Afganistan – arabská krajina

Dvadsať rokov vojny zanechalo na Afganistane veľmi hlbokú negatívnu stopu a tá sa bude v budúcnosti len veľmi ťažko odstraňovať. Ani v súčasnosti nie je totiž nič, čo by naznačovalo, že by sa ekonomická situácia tohto islamského štátu mala nejakým spôsobom zlepšovať. V Afganistane sa začínajú upevňovať bazálnej ekonomickej štruktúry, v mnohých miestach sa využíva komoditné smeny. Mestá sú zničené, infraštruktúra krajiny bude musieť byť budovaná doslova od základnej čiary. Vo väčšine oblastí pripomína život skôr stredovek – chýbajú akékoľvek atrubuty moderného štátu ako sú cesty, elektrina, telefóny, školy, zdravotníctvo alebo doprava. Afganistanu v poslednej dobe nepraje ani počasie. Veľká sucha, ktoré trvajú už 1,5 roka, priviedla mnoho častí krajiny na pokraj hladomoru.
K zlepšeniu situácie určite nepovedie ani to, že krajina naďalej zostáva ako v diplomatickej, tak aj ekonomické izolácii. K tomu sa navyše v roku 1999 pridali už spomínané sankcie voči tejto krajine. Afganistanu boli zmrazené všetky zahraničné aktíva a napríklad boli do Afganistanu zakázané medzinárodné lety. To pochopiteľne postihlo aj miestne letecké spoločnosti, ktoré môžu v súčasnoti lietať len do 3 krajín (Pakistan, SAE, Saudská Arábia).
Zdôvodnenie týchto sankcií je jednoduché – podpora terorizmu, azyl pre Osama bin Ládina a predovšetkým najväčšia produkcia ópia na svete.

Práve na produkcii a exporte drog je afganská ekonomika stále viac závislá. Afganistan je už niekoľko rokov najväčším svetovým producentom surovej ópiovej gumy. Produkcia bola v roku 1997 2 800 ton (nárast oproti roku 1997 o 25%) na kultivovanej ploche
58 400 ha. V roku 1998 potom Afganistan vyprodukoval surovú ópiové guma dokonca o objeme 3 270 t na kultivovanej ploche 63 670 ha. Aj rok 1999 bol potom v znamení rastu vypestovaného množstva – v tomto roku bolo v Afganistane vyprodukované už 4 600 t tejto drogy.
Na začiatku roka 2000 kontroloval Taliban približne 97% územia, na ktorom sa drogy pestujú. Taliban vyberá za pestovanie surovín poplatok (zakát) vo výške cca 10% výnosu, čím kultiváciu drog a ich distribúciu fakticky legalizuje.
Na pestovanie ópia sú naviazané ďalšie štruktúry výrobcov a pašerákov morfia a heroínu. Podľa odhadov potom približne polovica nelegálnych drobných, produkovaných v Afganistane, je spotrebovaná v Afganistane a susedných krajinách – Iráne, Pakistane, Tadžikistane, Uzbekistane a Turkménsku. Zvyšok produkcie smeruje do Európy a Severnej Ameriky (80% heroínu zabaveného v Európe pochádza práve z Afganistanu). Pochopiteľne, že ani príjmy z predaja drog nijako zvlášť k zlepšeniu životnej úrovne obyvateľov neprispievajú. Ich drvivá väčšina ide totiž na financovanie vojnové mašinérie Talibanu.

Druhou významnou zložkou afganského hospodárstva je kontrola nad tranzitom nedeklarovaného a nezdaneného tovaru, najmä v smere z Pakistanu cez Afganistan späť do Pakistanu alebo do Iránu a Turkménska, Uzbekistanu aj Číny. Pakistanu je treba venovať, vzhľadom k ekonomike Afganistanu, predsa len trochu viac miesta.
Afganská ekonomika bola v posledných rokoch vždy veľmi závislá (a tým aj veľa ovplyvnená) na ekonomikách susedných krajín. V minulosti (či už v mieri alebo za vojny) bol Afganistan viazaný na vzťahy s bývalým Sovietskym zväzom. Po odchode sovietskych vojsk a rozpade ZSSR sa Afganistan stal doslova závislým na svojom východnom susedovi – Pakistane. Nielenže je Pakistan najväčším obchodným partnerom Afganistanu, ale rôzne výkyvy v ekonomike Pakistane sa ďalej prenášajú aj na jeho západného suseda. Tak napríklad zvýšenie cien základných komodít v Pakistane viedlo v minulosti k zvýšeniu cien týchto surovín aj v pohraničných oblastiach Afganistanu. Ďalším príkladom môže byť rok 1998, kedy došlo v Pakistane k devalvácii rupie. To potom zapríčinilo v Afganistane obrovský prepad miestnej meny.
Veľmi dôležitá je pre obchod medzi týmito dvoma krajinami tzv “Afghan Transit Trade Agreement” – zmluva, ktorá nadobudla platnosť v roku 1950. Vďaka tejto zmluve získal Afganistan prístup k moru. Táto zmluva zaručuje okrem iného Afganistanu dovážať tovar cez Pakistan bez cla a daní. Časť z týchto statkov je potom následne prepašované späť do Pakistanu. Práve kontrola nedeklarovaného tranzitného obchodu uskutočňovaného na základe Afghan Transit Trade Agreement, naznačuje hĺbku prepojenia niektorých pakistanských kruhov s Talibanom. Hoci pakistanská Central Board Of Revenue odhaduje, že národné hospodárstvo stratilo v dôsledku pašovania tovaru z Karáči cez Afganistan späť do Pakistanu na clách a daniach 87,5 mil USD v roku 1992-1993, 275 mil USD v roku 1993-1994 a približne 500 mil USD vroku 1994-1995, zatiaľ chýba politická vôľa nielen pašovaniu zabrániť, ale aj tranzitnej dohodu vypovedať. Rovnako ako výroba drog, je aj tranzitované tovar na afganskom území zpopltňováno administratívou Talibanu. Odhaduje sa, že práve toto bude asi najväčší zdroj príjmov tohto islamského hnutia.